Protilátky anti-SARS-CoV-2
Ide o rýchlu metódu, ktorá sa vykonáva v neskorších štádiách infekcie zo vzorky krvi. Existujú metódy z kvapky krvi, ktoré sú však menej presné a nehovoria nič o výške hladiny protilátok. Druhou možnosťou je vyšetrenie, ktoré sa vykonáva v mikrobiologickom laboratóriu z odobratej žilovej krvi pomocou prístrojového vybavenia. Takáto metóda je presná, výsledok informuje o výške hladiny protilátok (kvantitatívne vyšetrenie) a umožňuje približne posúdiť časové hľadisko kedy infekcia prebehla.
Pre obyvateľov nášho okresu vykonávame vyšetrenie protilátok kvantitatívnou imunofluorescenčnou metódou v mikrobiologickom laboratóriu NsP Brezno, n.o., buď pre samoplatcov alebo je vyšetrenie hradené zo zdravotného poistenia, ak ho požaduje lekár. Stanovujú sa dve triedy protilátok – IgM a IgG. Protilátky triedy IgM sú včasné, vznikajú ako prvé 7 až 10 deň po vzniku príznakov infekcie, potom postupne klesajú a vymiznú väčšinou za 1 až 4 mesiace. Rýchlosť vymiznutia je individuálna, ale spravidla už po mesiaci dosahujú pomerne nízke hodnoty. Ak je krv na protilátky odobratá príliš skoro po infikovaní vírusom, test môže byť negatívny. Protilátky triedy IgG sú neskoré, vznikajú od 10. až 14. dňa, vrcholia neskôr a pretrvávajú dlhšiu dobu. Rýchlosť poklesu je tiež individuálna. Pri posudzovaní výšky hladiny protilátok nie je možné porovnávať výsledky z rôznych laboratórií, každá metóda má iné normálne hodnoty a výsledky laboratóriá udávajú v rôznych jednotkách.
Vyšetrenie protilátok sa využíva pri diagnostike ochorenia COVID-19 v neskorších štádiách infekcie – v pľúcnej fáze, kedy pacient prichádza do nemocnice s ťažkosťami pri dýchaní. V tomto štádiu sú už vírusové antigény väčšinou negatívne a vyšetrenie protilátok umožní rýchle určenie infekcie COVID-19 alebo neskoré následky po prekonaní infekcie. Dôležitým poznatkom je, že PCR je v pľúcnom štádiu u cca 30% pacientov už negatívne a určenie diagnózy umožní len prítomnosť protilátok.
Niekedy je potrebný opakovaný odber krvi s odstupom najmenej 7 dní, aby bolo možné posúdiť vývoj hladiny protilátok a tzv. sérokonverziu – ak sú pri prvom odbere krvi pozitívne len IgM protilátky, je potrebný opakovaný odber na dôkaz vzniku IgG s časovým odstupom. Dôvodom je, že IgM sú nešpecifické a môžu byť pozitívne z dôvodu skríženej reakcie s inými bežnými koronavírusmi. Falošne pozitívne IgM protilátky má cca 20 – 25 % ľudí. Protilátky triedy IgG sú špecifické a svedčia o prekonanej infekcii vírusom SARS-CoV-2.
Imunita po prekonaní ochorenia
Po prekonaní ochorenia vzniká protilátková a najmä bunková imunita. Podľa štúdií založených na sledovaní ľudí s prekonaným ochorením sa zistilo, že imunita trvá minimálne 8 mesiacov, hovorí sa už o jednom roku a pravdepodobne to bude oveľa viac, nakoľko štúdie stále prebiehajú. Vznik opakovaných infekcií v budúcnosti záleží od rýchlosti vzniku mutácií koronavírusu, ktoré budú schopné uniknúť imunitnej odpovedi, ale aj imunite po očkovaní. To, či mal človek ľahké alebo ťažké príznaky COVID-19 ovplyvňuje aj vzniknutú imunitu.
U ľudí, ktorí ochorenie prekonali ľahko, prípadne nemali žiadne príznaky, nemusia byť protilátky v krvi vôbec prítomné alebo dosiahnu len nízke hladiny a aj skoro vymiznú. To neznamená, že človek nie je imúnny. Práve naopak, u týchto ľudí sa vyvinula pamäťová bunková imunita, ktorá je pri ochrane pred opakovanou infekciou dôležitejšia ako protilátková imunita. Problémom je, že ju nevieme v laboratóriu vyšetriť. Takéto špecializované vyšetrenia vykonávajú len špičkové výskumné laboratóriá. Bunková imunita, prirodzená aj pamäťová, je veľmi dôležitá pre ochranu pred všetkými vírusovými ochoreniami. Jej úlohou je účinne zlikvidovať všetky bunky, ktoré boli vírusmi napadnuté, a tým zabrániť šíreniu na ďalšie okolité zdravé bunky.
U ľudí, ktorí ochorenie COVID-19 prekonali s ťažšími príznakmi, alebo boli dokonca hospitalizovaní v nemocnici, sa spravidla vytvoria protilátky, ktoré už dokážeme v krvi vyšetriť. Dokonca sa zistilo, že čím ťažšie ochorenie prebieha, tým sú hladiny protilátok vyššie. Z toho vyplýva dôležité zistenie, že výška hladiny protilátok nezodpovedá úrovni získanej imunity. Po prekonaní ochorenia postupne hladina protilátok klesá rôzne dlhú dobu, ale pamäťová imunita zostáva.
